Natália Šimonová: Rusty Memory

Hrdza (rust) a pamäť (memory) predstavujú v tvorbe Natálie Šimonovej dve kľúčové tvorivé východiská už od roku 2019, kedy vytvorila prvú monumentálnu maliarsku inštaláciu s názvom Multiplikácia. V nej skúmala materiálovú nestálosť (zanedbaných) socialistických detských ihrísk, ktorých dekonštrukciou v lineárnom priestore vytvorila vlastný mikrokozmos/krajinu. Definovala tak tvorivý princíp založený na variabilite kompozícií z drobných formátov frotáží a hrdze na papieri, ktorá predstavuje autorskú maliarsku techniku. Dôležitý je pri tom proces vzniku inštalácie. Šimonová sa v rámci neho stavia do pozície Baudelairovho flenéra – umelca, ktorý bez konkrétneho cieľa prechádza mestom, absorbuje zážitky a vytvára si tak akúsi “mentálnu koláž“ vizuálnych a naratívnych podnetov. V súčasnosti flenérstvo do istej miery stelesňuje moderný spôsob života, pričom techniku “mentálnej koláže“ nahrádza fotografický záznam. Ten Šimonová zo svojho procesu vynecháva – zastupuje ho technika frotáže, ktorou na „prechádzkach“ po Topoľčanoch konzervovala vizuálne, či štrukturálne zaujímavé miesta vo verejnom priestore. Týmto spôsobom oživuje a prehodnocuje ideový rámec a koncept multiplikácie pre priestor Nástupište 1 – 12. Prezentovaná inštalácia predstavuje fluidný projekt, ktorý sa dekonštruuje a rekonštruuje v reálnom čase - ide o konceptualizovanie, resp. koncepčné uchopenie výsostne remeselných výtvarných postupov, akými sú frotáž, koláž a už spomínaná autorská technika založená na práci s hrdzou. Tie stoja v pozícii faktografických vizuálnych záznamov prostredia, v ktorom boli vytvorené. Vytvárajú hybridnú (meta)krajinu, ktorú definujú informácie o haptických, štrukturálnych a priestorových kvalitách jej predobrazu. Dôležitým aspektom je spôsob zdelenia takejto informácie. Na prvý pohľad ide o monumentálnu koláž, ktorej rozsah sa prispôsobuje priestorovej rytmike výstavného priestoru. Zároveň však v širšom zmysle predstavuje analógovú interpretáciu digitalizácie verejného priestoru s jeho výtvarnými riešeniami, mobiliárom a urbanistickými kvalitami. Deje sa tak prostredníctvom skladania malých formátov konkrétnych grafik/frotáží do nových konfigurácií, ktoré stoja v pozícii konkrétnych pixelov digitálneho záznamu krajiny, sídliska, či mesta.


V prípade výstavy Rusty Memory vytvára Šimonová odlišný typ juxtapozície – výstavnému priestoru totiž dominuje reálna detská preliezačka osadená v inštalácií, ktorá má vzhľadom na svoj námet charakter miesto-špecifickej realizácie. Mohutná kovová preliezačka je nositeľom pamäte, nevzťahuje sa však na konkrétne miesto - historický nános objektivizuje, resp. relativizuje do tej miery, že sa transformuje do podoby land-artu privezeného do výstavného priestoru. Vzniká tak syntéza skúmanej krajiny, vizuálne manipulovaná panoráma, posunutý koncept diorámy zbavený akéhokoľvek sklonu ku gýču.

Natália Šimonová:
Študentka 5.ročníka v Otvorenom ateliéri maľby, ktorý vedie Mgr. art. Rastislav Podoba, ArtD., na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. V roku 2020 sa stala víťazkou v prestížnej súťaži Maľba, Nadácie VÚB. Natália Šimonová aktuálne mapuje detské socialistické ihriská sídlisk, ktoré podrobuje otázke deštrukcie. Vo svojej tvorbe najčastejšie využíva maľbu hrdzou, olejom a frotážou. Veľkoplošnú inštaláciu, site specific dielo a intervencie do verejného priestoru sú výsledkom výstupu z umeleckej rezidencie v priestoroch Nástupište 1-12 v Topoľčanoch.


Činnosť Nástupišťa 1-12 podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia ako hlavný partner
Visual: Matej Lacko (Nástupište 1-12)