237,7 Ľudmila Machová, Lucia Veselá

237,7Ľudmila Machová, Lucia VeseláAbsolventky maľby na VŠVU Ľudmila Machová a Lucia Veselá sériou krátkych videí vstupujú na pôdu happeningu. Obe autorky spája nielen priestor zdieľaného ateliéru počas štúdia, ale aj kolegiálne a priateľské puto, ktoré ovplyvnilo aj ich smerovanie v tvorbe. Pracujú s víziou medziľudských vzťahov ako dynamických procesov vzájomného, vedomého či nevedomého pôsobenia. Upriamujú pozornosť na to, ako nás vzťahy s inými osobami ovplyvňujú, ale aj na to, že naše medziľudské putá nie sú pevne dané, ale je potrebné ich neustále budovať. V dnešnej dobe stále pevnejšie sa uzatvárajúcich sociálnych bublín aj o to viac rezonuje ich zdôrazňovanie dialógu ako základného kameňa vzťahov. V ich videoperformance je maliarstvo, z ktorého profesne vychádzajú, neustále prítomné či už ako prostredie ateliéru alebo vo forme používaných maliarskych artefaktov. Ako Veselá tak i Machová sa vo svojej spoločnej videotvorbe sústreďujú na jednotlivé aspekty a úskalia medziľudskej komunikácie a budovanie vzťahu medzi dvoma osobami. Dôležitou myšlienkovou líniou tiahnucou sa naprieč prácami oboch autoriek je aj reálna prítomnosť kontaktu, ktorý sa pôsobením virtuálneho priestoru z našich vzťahov často vytráca. Vo videách preto často pracujú s telom, telesnosťou a dotykom, ktorý možno vnímať ako zástupcu hovoreného dialógu. V jednotlivých činnostiach autorky zlaďujú a dopĺňajú svoje pohyby, snažiac sa o akúsi partnerskú rovnováhu v spoločnom konaní. Toto súznenie nie je nikdy možné doviesť do úplnej dokonalosti, podobne ako v akomkoľvek vzťahu nikdy nenastane úplný súlad. Hlavným motívom a zároveň aktérom väčšiny videí sú ruky. Pomocou jednoduchých činností ako hladkanie štetcom tematizujú otváranie sa a uvoľnenie, vzájomným umývaním rúk zase pomoc a obetovanie sa druhému. Detská hra so šnúrkami, ktorú hrajú bez pravidiel zas upriamuje pozornosť na nepredvídateľnosť smerovania komunikácie ako i na autonómiu bytostí v nej. Ateliérové lampy zase pracujú s témou súznenia a vzájomného vyladenia sa na “rovnakú vlnovú dĺžku.¨Autorky v živej performance priamo na Nástupišti otvorili verejnosti predprípravnú fázu maliarskej tvorby - vylaďovanie diagonál maliarskeho rámu a zároveň ho postavili do popredia ako akt spolupráce. Vzájomné zladenie pohybov pri dosahovaní rovnováhy rámu symbolizuje potrebu neustáleho „vykračovania si naproti“ v medziľudských vzťahoch. Ide istým spôsobom o akýsi nekonečný rituálny tanec okolo vyvažovaného stredu. Výsledný produkt performance (rám) je ako memento tohto partnerského dialógu vo forme spoločnej koordinovanej práce vystavený spoločne s videami, natočenými v ateliéri.Priestor Nástupišťa a tok ľudí v ňom autorkám ponúkol možnosť v živom procese nadviazať vzťah i s divákmi a okoloidúcimi. Za týmto účelom je súčasťou výstavy inštalácia, pozostávajúca zo stola a dvoch stoličiek ako archetypálneho symbolu dialógu, ktorá zároveň pozýva divákov zúčastniť sa na hľadaní spojenia.Jana BabušiakovákurátorĽudmila Machová (1990) je finalistkou súťaže Maľba - Cena Nadácie VÚB 2017 a 2018. Počas svojho štúdia na VŠVU absolvovala bakalársky stupeň v Ateliéri maľby a iných médií Daniela Fischera a magisterský v Ateliéri mal+by Klaudie Kosziby. Zúčastnila sa na semestrálnej stáži na Universita of Porto v Portugalsku a svoje diela už vystavila na niekoľkých samostatných a skupinových výstavách na Slovensku i v zahraničí.Lucia Veselá (1985) absolvovala štúdium v Ateliéri mal+by Klaudie Kosziby na VŠVU v Bratislave a Ateliér klasických maliarskych disciplín prof. Ľudovíta Hološku na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Zúčastnila sa skupinových výstav a rezidencií na Slovensku i v zahraničí.Podujatia Nástupišťa 1-12 podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia