Konflikt, ktorý nám je blízky a vzdialený zároveň, sa zdá, akoby sa nás netýkal, ale pritom nás ovlivňuje každý deň, na každom kroku. Sochár Bohuš Kubinský vytvoril inštaláciu, ktorá nás vrhá do udalosti, kde vládne zastavený čas. Letiaca ohnivá guľa - projektil vystrelený kanónom - zastal v čase, zamrzol. Stojí. Kubinský sa na nás obracia a nechává nás rozhodnúť. Zostaneme stáť; budeme fascinovaný výzorom; budeme skúmať jeho podstatu; schováme sa; budeme mlčať? Dáva nám priestor - šancu - vydať tón, poslať signál, zanechať správu - nemlčať.
Hybridná vojna penetrovala do všetkých oblastí nášho života. Ráno s ňou vstávame a večer zaspávame. Dostala sa nám pod kožu. Zmetenie a polarizácia, ktorú vytvára, so sebou nesú výčitky. Tých sa nikto nezbaví. Kedy nastane bod zlomu alebo už nastal? Zlomí nás čas, lži alebo zima? Všetci sme svedkami; všetci sme sa stali obeťou tejto vojny. Na fronte zostanú veteráni, tí čo budú mať rany na duši a dieru v streche. Na našej fronte bojujeme o ľudskosť a blízkosť, hodnoty o ktorých sa nás niekto snaží presvedčiť, že nemajú cenu. Majú. Sú satisfakciou za všetky strasti.
Protitankový ježko sa stáva symbolom odporu. Obetovať mier na úkor vojny? Predať zbraň do rúk tým čo trpia? Ako sa vysporiadať s vlastným svedomím; ako utíšit nepokoj? Ako poraziť nepriateľa, ktorý nám hrozí zimou? Ako sa brániť pomäteniu mysle?
Vojna slov, vojna hláv
a ty čakáš čo príde.
Oči sa dívajú,
zastavená myseľ.
Nikto už nechce viac.
Bojovať.
Bojovať!
Nečakáš.
Ale jediné
čo ti zostáva
je to, čo musíš ešte len spoznať.
