Výtvarné diela počas festivalu Kvantum

Živé dotazníky sú participatívny nástroj multidisciplinárnej dizajnérky Anny Ulahelovej. V rámci témy Pastviny a multiverzá inštalácia vyzýva návštevníkov na zdieľanie a skúmanie vlastnej skúsenosti naprieč rôznymi „verziami" reality, v ktorých sa každý z nás pohybuje. V akých rolách sa nachádzame? Aké hodnoty vyznávame? Prostredníctvom analógového zaznamenávania a zdieľania odpovedí vznikajú spoločné vizuálne mapy – kolektívne obrazy multiverz, v ktorých sa návštevníci stretávajú a kde sa rozchádzajú.
Anna Ulahelová (CZ) je multidisciplinárna dizajnérka, výskumníčka a pedagogička. Vo svojej práci prepája dáta, výskum, ľudskú participáciu, hravú komunikáciu a vizualizáciu. Pomáha organizáciám lepšie porozumieť potrebám používateľov vo fyzickom aj digitálnom prostredí.

Projekt živé dotazníky  podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia formou štipendia.

Spoločný kresliarský experiment. 
So zakrytými očami mali možnosť  účastníci kresliť prírodným uhlíkom na veľký biely papier bez toho, aby videli vznikajúci svoj obraz. Každá čiara sa stáva spontánnou stopou pohybu, intuície a vzájomného prepojenia.
Počas kreslenia nevie v daný moment, aké dielo vzniká a ako do neho vstupuju ďalší.  Individuálne stopy sa spájajú do jedného spoločného celku. Happening ponúka priestor na hru, objavovanie, dôveru a radosť zo spoločnej tvorby bez hodnotenia a bez strachu z chyby.

Ako vyzerá obraz, ktorý vznikne, keď sa na chvíľu prestaneme pozerať očami?

Bohuš a Monika Kubinskí sú slovenskí vizuálni umelci tvoriaci aj ako manželský pár. V projektoch ako Exxkluzív alebo To Cache dlhodobo reflektujú aktuálne politické a historické udalosti a otvárajú existenciálne otázky o slobode, pamäti a spolužití.

Elizabeth Withstandley (USA) na festivale Kavntum predstavila svoj dlhodobý projekt Farewell Transmission, v ktorom skúma, ako si v období ekologickej neistoty a technologického zrýchlenia uchovávame identitu a pamäť. Prostredníctvom videoinštalácie, objektu a participatívneho archívu prepája fyzické a digitálne stopy ľudskej skúsenosti. 
Site-specific dielo vzniklo špeciálne pre festival ako výstup z rezidencie na Pažitiach. 


Elizabeth Withstandley je multidisciplinárna umelkyňa pracujúca najmä s fotografiou a videoinštaláciou. Jej projekty sú založené na výskume a práci s komunitami. V súčasnosti žije a tvorí v Los Angeles. Vo svojej tvorbe prostredníctvom vrstveného rozprávania a zvuku skúma identitu, čas a kolektívnu úzkosť.

Silvia Moravčíková Bobeková vo svojej tvorbe sa primárne venuje maľbe aokrajovo grafike. Jej aktuálnym motívom je človek a príroda. Autorka upriamuje pozornosť na skutočnosť, že každý z nás je súčasťou krajiny - jej pozorovateľ, tvorca a ajpartner, ktorý si svoje prostredie okolo seba neustále prispôsobuje svojmu vnútornému svetu.
Maľby vychádzajú z pozorovania prostredia, v ktorom autorka momentálne žije. Ich východiskom je plenér krajiny stredného Slovenska a tiež ľudská figúra v dennom kontakte s prírodou. V dielach sú prezentované vzťahy medzi človekom a okolím, ktoré je formované prostredníctvom civilizácie. Olejomaľby s náznakmi melanchólie reflektujú autorkine pozorovanie a hľadanie rovnováhy medzi naturálnym a ľudským, a zároveň sú snahou zaznamenať ich vzájomné vplyvy.

Lívia Falušová sa venuje maľbe a ilustrácii. Vo svojich dielach sa sústreďuje nafigurálne motívy, krajinu a symbolické roviny obrazu. Významným zdrojom inšpirácie súpre ňu osobné spomienky a zážitky z detstva stráveného v prírodnom prostredí, ktoré formujú jej autorský vizuálny jazyk. Dôležitú úlohu v jej tvorbe zohráva atmosféra, farebnosť a snaha o sprostredkovanie emocionálneho a introspektívneho rozmeru.
V diele sa autorka inšpiruje osobným fotografickým záznamom z detstva, ktorý zachytáva okamihy z detskej hry a slobodný vzťah k prírode. Dielo sa stáva autoportrétom, ktorý poukazuje na nesterilné prírodné prostredie, ktoré podporuje detskú neskrotnosť a spontánnosť v organickej kombinovanej maľbe. Surové recyklované plátno je nositeľom spomienky, ktorú presvit svetla oživuje.

Zuzana Kajanová  sa venuje prevažne figuratívnej olejomaľbe v krajine. Pracuje smotívmi sna, času, fikcie a prírodných elementov, prostredníctvom ktorých do obrazovvnáša imagináciu a atmosféru nadreality. Vychádza z reálneho sveta, ktorý pretvára arozširuje o prvky multiverza, čím vytvára priestor medzi skutočnosťou a predstavivosťou.Pracuje s neurčitým časom a priestorom kde postavy znásobuje a rozkladá do viacerýchpodôb. Tvorí z nich kompozície a zobrazuje paralelitu na jednom mieste.
V maľbe s názvom Mlákam sa krivdí, prezentuje mláka prechodný stav vody, ktorý žije krátko, postupne ubúda a napokon zmizne. Nesie v sebe spomienku na dážď, spomienku na minulosť, no zároveň nemá budúcnosť. Práve táto pominuteľnosť a krehkosť sa stala východiskom diela. Obraz vytvára melancholickú krajinu snívania a tichého rozjímania. V jej strede sa nachádza ležiaca figúra, ponorená do vlastných myšlienok, ktorá pozoruje nezvyčajný jav - kvapky vody pohybujúce sa inverzne. Tento paradox obracia prirodzený stav vecí a otvára priestor pre imaginárnu interpretáciu. Kvapky smerujúce nahor symbolizujú plačúcu zem. Voda je spracovaná graficky až digitálne čím sa stáva nielen prírodným elementom ale aj predmetom skúmania.  Maľba s názvom Obryne sa nachádza v letnej krajine. Je tu zobrazený jeden človek ktorý je  v paralelnom čase alebo v časovom paradoxe, kde sa stretáva sám so sebou. Je to zobrazenie v rôznych časových líniách na jednom obraze. Ide tu o všednú no dôležitú vec, rozhodovanie. Ako rozhodovanie mení úplne všetko. Ide o tri časové línie no pri tretej sa osoba znásobuje ako digitálna chyba. Stredná čupiaca postava drží a skúma sáčok s vodou, ktorý symbolizuje uchovanie pominuteľnosti. Prírodný element je uzavretý v priemyselnom materiály, čo vytvára napätie. Postavy sú nadľudsky veľké ako odkaz na archetypálnu silu zrodu.

Daniel Konček  pracuje primárne s maľbou a kresbou, ktoré presahujú dopriestorových inštalácií. Ústrednou témou jeho tvorby je otázka identity – identity queer Róma žijúceho v priestore medzi kultúrami, telami a symbolmi. Skrz vlastné telo hľadákorene svojej rómskej kultúry, pričom gestá, symboly a fyzická prítomnosť sa vrstvou navrstvu prepájajú bez hierarchie.
Malý Egypt je oblasť na juhu Grécka, kde sa Rómovia počas svojej migrácie z Indie do Európy na dlhší čas usadili. Keď v 14. a 15. storočí prichádzali do zvyšku Európy, pre tento geografický názov ich domáci mylne pokladali za skutočných Egypťanov. Z latinského označenia pre Egypťana (Aegyptianus) sa postupným skracovaním v angličtine vyvinulo slovo gypsy. Prečo je to dnes „slur" nadávka? Postupom storočí sa toto pomenovanie začalo spájať s predsudkami, kriminalizáciou a rasizmom voči Rómom. Z označenia pôvodu (aj keď nesprávneho) sa stalo nástrojom diskriminácie a stereotypizácie. Rovnako slovo „Cigán“, koreniace v gréckom „Athinganoi“, vzniklo nesprávnym stotožnením určitej sekty s Rómami a tiež sa ustálilo ako urážka, udržiavajúca pocit nadradenosti. V tejto práci sa autor sústreďuje na pocit a miesto geta, jeden z dôsledkov diskriminácie a vytláčania mimo majoritu. Práca je súčasťou série "Cesta ako hľadanie", v ktorej autor používa motív cesty ako nástroj pre prehlbovanie a pochopenie vlastnej identity Róma a queer človeka. Hľadanie na vlastnom tele, často androgýnnom; miesta a históriu cez obmedzené množstvo zdrojov, cez rituálne prvky opakovania a pohybu medzi miestami, témami, identitami a figúrou; s otázkami: ako sa prelínajú možné vrstvy osobnosti a možnosti sebareflexie?

Vadym Orlov je ukrajinský výtvarník a kurátor, ktorý sa narodil v Užhorode. Vosvojej tvorbe sa venuje maľbe, ktorá sa prelína s priestorom a objektom. Témy, ktoréskúma, vychádzajú zo vzťahov plynúcich z minulosti do súčasnosti, z osobného doverejného a naopak.
Dielo reflektuje autorov pohľad na vlastnú emigráciu a proces adaptácie na Slovensku. Na kuchynskom stole s obrusom sa nachádza riad vymodelovaný z banskobystrickej zeme (mesta, do ktorého autor emigroval), ktorý vizualizuje autorovo vnímanie toho, ako ho prijali v cudzej krajine. Prijali ho veľmi teplo a pohostinne, akoby doma. Tento riad však nie je vhodný na bežné domáce použitie. Hoci bolo prijatie príjemné, možno až „ako vlastného“, a všetko naokolo pripomína domov, zároveň to evokuje skutočnosť, že autor doma nie je a tak skoro sa nevráti. A keď sa raz vráti domov, už všetko bude úplne inak. Práve toto uvedomenie je katalyzátorom autorovej frustrácie.

Jaroslava Pekarová  práve absolvovala druhý ročník prípravky na Fakulte výtvarných umení, Akadémie umení v Banskej Bystrici. Venuje sa primárne maľbe a doposiaľ je vo fáze hľadania konkrétnej témy, ktorou by sa chcela v budúcnosti zaoberaťa preto sa primárne snaží o rozšírenie svojich poznatkov v rôznych oblastiach.
Priestorový objekt sa zaoberá témou pastvín a multiverza. Vychádza z pozorovania hospodárskych zvierat, ktorých podoba sa v jednotlivých paralelných realitách postupne mení vplyvom odlišných životných podmienok. Každá vrstva predstavuje inú možnú verziu ich vývoja – od realistických foriem až po abstrahované a deformované tvary.
Motívy sú vyšívané do priesvitného tylu, ktorý umožňuje prekrytie jednotlivých vrstiev a vytvára dojem súčasnej existencie viacerých realít. Pri pohybe diváka sa kresby vzájomne prepájajú a vytvárajú nové vzťahy medzi formami, čím vzniká ilúzia neustále sa meniaceho priestoru. Farebnosť vychádza zo zemitých tónov typických pre prostredie pastvín a odkazuje na rôzne podmienky, ktoré ovplyvňujú premenu organizmov v jednotlivých multiverzách. Dielo skúma možnosti vývoja života, jeho prispôsobovanie sa prostrediu a premenu známych foriem do nových, alternatívnych podôb.

Radovan Šenšel  vyštudoval záhradnú a krajinnú architektúru v Nitre. Od roku 2020 pracuje na voľnej nohe. V súčasnosti študuje maľbu a grafiku na FVU AU v BB. Bývalá práca v enviro-sektore sa často premieta do jeho tvorby. Základom jeho diel je príbeh a symbolika. Voľne sa pohybuje medzi témami aj štýlmi. Začaté štúdium mu dynamicky ovplyvňuje a mení doterajšiu tvorbu.
Obrazy zachytávajú na prvý dojem všedné pohľady do krajiny. Sú zamerané na línie, plochy a priestor. Poukazujú na krásu správneho pohľadu, na všedné až banálne okolie dennodenne prehliadané. Diela túto všednosť povyšujú na esteticky hodnotný moment.

Júlia Káčerová na festivale predstavila svoje dielo Termitiská, v ktorom prepája fascináciu hmyzom s obrazom hyperurbanizovaných miest a skúma paralely medzi organickou architektúrou termitích kolónií a modulárnou štruktúrou moderných veľkomiest. Prostredníctvom betónových objektov, sadrových reliéfov a materiálov každodennosti vytvára priestor, v ktorom sa stretáva mikrokozmos hmyzu, architektúra mesta a skúsenosť jednotlivca strácajúceho sa v masívnych systémoch súčasného sveta.


Júlia Káčerová je vizuálna umelkyňa pracujúca primárne s médiom sochy. Vo svojej tvorbe skúma vzťah medzi prírodnými štruktúrami a ľudským zásahom do krajiny. Opakovane pracuje s motívom zvieracích hniezd ako archetypom útočiska a ochrany, ktorý konfrontuje s neudržateľnosťou ľudských stavebných materiálov. Dôležitým zdrojom jej fascinácie je paleoentomológia, ktorej sa venuje aj prostredníctvom vedeckej ilustrácie. Jej prax sa pohybuje na pomedzí umenia a vedy.

Samuel Šošovička odprezentoval dielo s názvom Eternal Slop skúma hodnotu rýchlo prchajúcich súdobých informácií a miznúceho internetového obsahu po jeho realizácii v trvácnom médiu kameňa. Autor pracuje s mémami z vlastnej virtuálnej stopy na Instagrame ako s kritikou internetového konzumerizmu a neustáleho toku informácií. Kontrast efemérnosti digitálneho obsahu a trvácnosti materiálu, ktorý tradične slúžil na uchovávanie historickej pamäte.
Samuel Šošovička je umelec študujúci v ateliéri Socha, objekt, inštalácia na VŠVU v Bratislave.

Hlavnou kurátorkou výstavného a rezidenčného programu Nástupišťa 1-12 je Zuzana Novotová Godálová. Kurátor Peter Decheť za študentstvo Fakulty výtvarných umení, Akadémie umení v Banskej Bystrici.

Foto: Marek Jančúch, Peter Decheť

Výstavný cyklus a vznik nových umelecký diel v 2026 bol podporený Nadáciou Tatra banky.

Festival KVANTUM, umelecké rezidencie a vznk nových diel bol realizovaný s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín (Kultminor) a s finančnou podporou fondu LITA – autorská spoločnosť a s finančnou podporou Nitrianskeho samosprávneho kraja.

Naše aktivity sme mohli v roku 2026 realizovať a udržať aj vďaka  solidarite verejnosti v úspešnej celoslovenskej crowdfundingovej zbierke na Donio.sk s názvom "Kultúra potrebuje priestor".