Umelecké rezidencie a trvalo osadené diela: Pažite 2026

James Prescott (UK) 

James je britský vizuálny umelec, ktorého tvorba plynule prechádza medzi kresbou, grafikou a veľkoformátovými muralmi. Vyznačuje sa bezprostrednosťou, občasnou iróniou a silným sociálnym rozmerom. Priamo v dejisku festivalu vytvoril novú site-specific nástennú maľbu. Dielo je vizuálnou reakciou na našu súčasnú závislosť od smartfónov, nekonečný "doomscrolling", úzkosť a stratu kontaktu s fyzickým svetom. Umelec vo svojej maľbe upriamuje pozornosť na ľudské ruky a pripomína nám, aké hmatateľné veci s nimi dokážeme vytvoriť, keď odložíme obrazovky – od pestovania mrkvy a natierania plotu, cez staré remeslá, až po výrobu poctivých klobás.

Oksana Sadovenko (UA)


Výtvarníčka pôvodom z Kyjiva (absolventka VŠVU v Bratislave), ktorá sa vo svojej tvorbe dlhodobo venuje predovšetkým mestskému prostrediu, street artu a mestskej prírode. Práca v čisto rurálnom prostredí preto pre ňu predstavovala osobitú výzvu. Počas svojej rezidencie na Pažitiach sa však nechala hlboko inšpirovať samotným charakterom nášho areálu – nečinným, bývalým salašom. Z tejto inšpirácie vzišla  site-specific veľkoformátová maľba  baču a oviec. Oksana týmto dielom nielen vizuálne obohatila priestory Paźití a okolitej lúky, ale s rešpektom a jemným zmyslom pre humor priamo komunikuje s lokálnou pamäťou a pastvinou.

Michal „Mižu“ Mitro

Michal Mitro je umelec a výskumník s presahmi do psychológie a sociológie. Svoju sociologickú imagináciu pretavuje do precízne budovaných sochárskych prostredí využívajúcich zvuk, svetlo a elektrinu. Pre festival Kvantum a areál Pažite vytvoril špeciálne senzorické a interaktívne dielo. Mitro v ňom skúma vzťahy medzi ľudským a "viac-než-ľudským" svetom, ako aj napätie medzi prírodným a umelým, s cieľom formovať možné (a občas aj znepokojujúce) budúcnosti.

Jozef Pilát 

Jozef je vizuálny umelec tvoriaci v podtatranskej obci Šuňava. Vo svojej tvorbe sa venuje viacerým médiám – maľbe, kresbe, priestorovým objektom a inštaláciám. Vo svojom umeleckom výskume sa zaoberá tým, ako globalizovaný svet ovplyvňuje naratívy a ako dokážu lokálne príbehy spätne ovplyvňovať globálny svet. Počas festivalu KVANTUM 2026 predstavil druhú a tretiu fázu svojho projektu Agrofuturizmy – Zrenie a Žatvu, ktoré reflektujú proces transformácie, načúvania krajine a hľadania novej rovnováhy medzi tradíciou, technológiou a budúcnosťou vidieka. (Prvá fáza projektu, Sejba, bola realizovaná na Nástupišti 1-12 v roku 2025) 
Projekt podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia formou štipendia.


Dielo: Ticho prerastá kov (Zrenie – 2. fáza Tatranského Agrofuturizmu)Trvalo osadená inštalácia na lúke PažiteKým Sejba pracovala s obrazom krajiny a jej pamäťou, Zrenie obracia pozornosť na samotnú krajinu – na jej schopnosť pokračovať v tvorbe a dokončiť to, čo človek iba začal. Ústredným prvkom diela je kovová konštrukcia v tvare bodliaka, pripravená na postupné obrastanie paviničom trojlaločným. Dnes vidíme len kovový náznak budúceho tvaru, no o pár rokov bude dielo vyzerať úplne inak – ujme sa ho krajina. Objekt nevzniká v okamihu svojho osadenia, ale pomaly dozrieva s časom a počasím. Kov, niekdajší symbol pokroku a snahy pretvárať svet, sa tu stáva oporou pre rast prírody. Dielo nadväzuje na sci-fi poviedku Niny Vidovencovej, v ktorej je bodliak symbolom pamäti krajiny – rastlinou, ktorú sa človek snažil odstrániť, no ona prežila. Ticho prerastá kov je dielom o čase, o pomalých procesoch mimo ľudskej potreby okamžitých výsledkov a o nádeji, že niekedy stačí vytvoriť podmienky, v ktorých môže niečo dozrieť.

3. fáza Tatranského Agrofuturizmu bola odprezentovaná formou interaktívneho diela počas Festivalu Kvantum 2026.

Natália Šimonová (SK)

Natália Šimonová vo svojej tvorbe dlhodobo skúma kolektívnu a osobnú pamäť, pričom sa zameriava na motívy urbánnej architektúry a relikty minulosti – napríklad na typické detské ihriská z čias socializmu. Pre areál Pažite vytvorila unikátne site-specific dielo:  starý detský kolotoč, ktorý priamo v krajine obalila a dotvorila autorskou maľbou z reálnej hrdze. Tento objekt dokonale prepája jej záujem o tzv. expandovanú maľbu, ktorá vystupuje z rámu do priestoru, komunikuje s okolím a aktívne zapája diváka. Hrdza, ktorá je pre jej tvorbu mimoriadne charakteristickým médiom, tu funguje nielen ako farba a štruktúra, ale najmä ako silný symbol plynutia času, rozkladu a pamäti.
Natália je etablovaná vizuálna umelkyňa, absolvovala štúdium maľby na Akadémii umení v Banskej Bystrici (v Otvorenom ateliéri maľby Rastislava Podobu) a v roku 2025 ukončila doktorandské štúdium pod vedením Jiřího Davida. Je čerstvou laureátkou prestížnej Ceny Oskára Čepana pre rok 2026. Vo svojej inovatívnej tvorbe kombinuje klasické aj neklasické médiá (uhoľ, pastel, akryl, olej, frotáž, koláž, dekoláž) a má za sebou množstvo úspechov (laureátka Maľba roka VÚB 2020, Cena Slovenskej rektorskej konferencie za umenie 2025, finalistka Strabag Artaward International 2021).

Gréta Ulmová (CZ) 

Gréta Ulmová je intermediálna umelkyňa zameriavajúca sa na zvukovú a afektívnu ekológiu (aktuálne doktorandka na Fakulte umení Ostravskej univerzity). Dlhodobo skúma vzťah človeka a prírody, hľadá hranice medzi racionálnym a intuitívnym poznaním a cez lokálne problémy poukazuje na tie globálne. Počas dvojtýždňovej rezidencie rozvíjala svoju metodológiu percepcie pastvín. Históriu lúk, ľudskej práce a zvukovú ekológiu prepojila cez performatívne kosenie, ktoré realizovala aj počas festivalu Kvantum. Železná kosa ako historický dôkaz cieleného pestovania lúk tu nie je len symbolom spomalenia, ale aj spôsobom "ohmatávania" prostredia. Médium zvuku pretvára proces práce hlasitosťou a vibráciami, ktoré nabádajú divákov vnímať krajinu primárne cez zvuk a pohyb.

Umelecká rezidencia 10. – 24. jún 2026

Radovan Šenšel (SK)

Súčasťou vizuálnych zásahov do architektúry areálu Pažite je aj dielo Radovana Šenšela. Umelec zanechal v priestore trvalú, site-specific akrylovú maľbu na stene unimobunky (s rozmerom cca 2,5 x 2,2 m), čím prispel k postupnej premene hospodárskych a úžitkových objektov salaša na integrálnu súčasť open-air galérie.
Radovaj je výtvarník na voľnej nohe, ilustrátor, maliar a chrlič nápadov, venuje sa aj vydávaniu autorských detských  knižiek, murálovým maľbám, komixom, grafike, ilustrácií a mnoho ďalšiemu.

Elizabeth Withstandley (US)

Multidisciplinárna umelkyňa z Los Angeles, pracujúca najmä s fotografiou a videoinštaláciou. Jej projekty sú založené na výskume a práci s komunitami. Na festivale a v rámci svojej rezidencie predstavila dlhodobý projekt Farewell Transmission. Skúma v ňom, ako si v období ekologickej neistoty a technologického zrýchlenia uchovávame identitu a pamäť. Prostredníctvom videoinštalácie, objektu a participatívneho archívu prepája fyzické a digitálne stopy ľudskej skúsenosti.

Filip Streďanský (SK) 

Filip Streďanský vo svojom diele s názvom Touch Some Grass (2026) priamo a s dávkou irónie reaguje na fenomén algoritmicky kurátorovaného internetu, digitálnych echokomôr a nekonečného "scrollovania". Dielo vychádza z internetového frazeologizmu "touch grass", ktorý sa používa ako posmešná výzva pre chronicky online ľudí, aby sa odpojili od virtuálneho multiverza a vrátili sa do reality.Na lúkach Pažití, kde je paradoxne "dostatok trávy na dotýkanie", vytvoril Streďanský špecifický objekt pripomínajúci historický pranier. Ide o lakovanú oceľovú konštrukciu (130 x 50 x 35 cm), do ktorej aktér vloží ruky cez pripravené otvory a následne sa dotýka reálnej vzorky trávy, vykopanej bezprostredne vedľa inštalácie. Zatiaľ čo je používateľ konfrontovaný s nápisom "touch grass" a výhľadom na okolitú krajinu, vzniká absurdný, oxymoronický zážitok: autentický kontakt s prírodou je simulovaný cez cudzí, obmedzujúci objekt. Dielo funguje ako dobrovoľné verejné pranierovanie samého seba a zároveň ako fyzická služba, ironická liečba nahromadeného digitálneho "brainrotu".

Hlavnou kurátorkou výstavného a rezidenčného programu Nástupišťa 1-12 je Zuzana Novotová Godálová.
Foto: Marek Jančúch

Aktivity Nástupišťa 1-12 a festivalu Kvantum by nebolo možné realizovať bez podpory našich partnerov a verejnosti:

Výstavný cyklus a vznik nových umelecký diel v 2026 bol podporený Nadáciou Tatra banky.

Festival KVANTUM, umelecké rezidencie a vznk nových diel bol realizovaný s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín (Kultminor) a s finančnou podporou fondu LITA – autorská spoločnosť a s finančnou podporou Nitrianskeho samosprávneho kraja.

Naše aktivity sme mohli v roku 2026 realizovať a udržať aj vďaka obrovskej solidarite verejnosti v úspešnej celoslovenskej crowdfundingovej zbierke na Donio.sk s názvom "Kultúra potrebuje priestor".