Umelecké rezidencie a trvalo osadené diela: Pažite 2026

Areál Pažite, site specific nástenná maľba

James Prescott (UK) 

James je britský vizuálny umelec, ktorého tvorba plynule prechádza medzi kresbou, grafikou a veľkoformátovými muralmi. Vyznačuje sa bezprostrednosťou, občasnou iróniou a silným sociálnym rozmerom. Priamo v dejisku festivalu vytvoril novú site-specific nástennú maľbu. Dielo je vizuálnou reakciou na našu súčasnú závislosť od smartfónov, nekonečný "doomscrolling", úzkosť a stratu kontaktu s fyzickým svetom. Umelec vo svojej maľbe upriamuje pozornosť na ľudské ruky a pripomína nám, aké hmatateľné veci s nimi dokážeme vytvoriť, keď odložíme obrazovky – od pestovania mrkvy a natierania plotu, cez staré remeslá, až po výrobu poctivých klobás.



Areál Pažite, vytvorenie site specific veľkoformatovej maľby 

Oksana Sadovenko (UA)
 
Výtvarníčka pôvodom z Kyjiva (absolventka VŠVU v Bratislave), ktorá sa dlhodobo venuje mestskému prostrediu a street artu. Vo svojej tvorbe najčastejšie tematizuje a rozvíja mestskú prírodu, pamäť a zraniteľnosť, ktoré skúma cez maľbu, kresbu, objekt, sochu aj performanciu. Počas svojej rezidencie na Pažitiach vytvorila site-specific veľkoformátovú maľbu, ktorá vizuálne obohatila priestory a lúku Pažite a priamo komunikuje s okolitým prírodným prostredím.








Areál Pažitesenzorické a interaktívne dielo, trvalo osadené

Michal „Mižu“ Mitro
Michal Mitro je umelec a výskumník s presahmi do psychológie a sociológie. Svoju sociologickú imagináciu pretavuje do precízne budovaných sochárskych prostredí využívajúcich zvuk, svetlo a elektrinu. Pre festival Kvantum a areál Pažite vytvoril špeciálne senzorické a interaktívne dielo. Mitro v ňom skúma vzťahy medzi ľudským a "viac-než-ľudským" svetom, ako aj napätie medzi prírodným a umelým, s cieľom formovať možné (a občas aj znepokojujúce) budúcnosti.

  


Areál Pažite, umelecká rezidencia, trvalo osadená inštalácia a interaktívny objekt (2026) 
Kurátorka: Nina Vidovencová

Jozef Pilát Jozef je vizuálny umelec tvoriaci v podtatranskej obci Šuňava. Vo svojej tvorbe sa venuje viacerým médiám – maľbe, kresbe, priestorovým objektom a inštaláciám. Vo svojom umeleckom výskume sa zaoberá tým, ako globalizovaný svet ovplyvňuje naratívy a ako dokážu lokálne príbehy spätne ovplyvňovať globálny svet. Počas festivalu KVANTUM 2026 predstavil druhú a tretiu fázu svojho projektu Agrofuturizmy – Zrenie a Žatvu, ktoré reflektujú proces transformácie, načúvania krajine a hľadania novej rovnováhy medzi tradíciou, technológiou a budúcnosťou vidieka. (Prvá fáza projektu, Sejba, bola realizovaná na Nástupišti 1-12 v roku 2025) 
Projekt podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia formou štipendia.





Dielo: Ticho prerastá kov (Zrenie – 2. fáza Tatranského Agrofuturizmu)Trvalo osadená inštalácia na lúke PažiteKým Sejba pracovala s obrazom krajiny a jej pamäťou, Zrenie obracia pozornosť na samotnú krajinu – na jej schopnosť pokračovať v tvorbe a dokončiť to, čo človek iba začal. Ústredným prvkom diela je kovová konštrukcia v tvare bodliaka, pripravená na postupné obrastanie paviničom trojlaločným. Dnes vidíme len kovový náznak budúceho tvaru, no o pár rokov bude dielo vyzerať úplne inak – ujme sa ho krajina. Objekt nevzniká v okamihu svojho osadenia, ale pomaly dozrieva s časom a počasím. Kov, niekdajší symbol pokroku a snahy pretvárať svet, sa tu stáva oporou pre rast prírody. Dielo nadväzuje na sci-fi poviedku Niny Vidovencovej, v ktorej je bodliak symbolom pamäti krajiny – rastlinou, ktorú sa človek snažil odstrániť, no ona prežila. Ticho prerastá kov je dielom o čase, o pomalých procesoch mimo ľudskej potreby okamžitých výsledkov a o nádeji, že niekedy stačí vytvoriť podmienky, v ktorých môže niečo dozrieť.

3. fáza Tatranského Agrofuturizmu bola odprezentovaná formou interaktívneho diela počas Festivalu Kvantum 2026.

 

Areál Pažite, umelecká rezidencia a performatívne dielo 

Gréta Ulmová (CZ) 
Gréta Ulmová je intermediálna umelkyňa zameriavajúca sa na zvukovú a afektívnu ekológiu (aktuálne doktorandka na Fakulte umení Ostravskej univerzity). Dlhodobo skúma vzťah človeka a prírody, hľadá hranice medzi racionálnym a intuitívnym poznaním a cez lokálne problémy poukazuje na tie globálne. Počas dvojtýždňovej rezidencie rozvíjala svoju metodológiu percepcie pastvín. Históriu lúk, ľudskej práce a zvukovú ekológiu prepojila cez performatívne kosenie, ktoré realizovala aj počas festivalu Kvantum. Železná kosa ako historický dôkaz cieleného pestovania lúk tu nie je len symbolom spomalenia, ale aj spôsobom "ohmatávania" prostredia. Médium zvuku pretvára proces práce hlasitosťou a vibráciami, ktoré nabádajú divákov vnímať krajinu primárne cez zvuk a pohyb.

Umelecká rezidencia 10. – 24. jún 2026