Otvorenie výstavy JOZEF PILÁT: SEJBA – Tatranské Agrofuturizmy

Aj keď sa to na prvý pohľad môže zdať, Jozefovi Pilátovi v jeho tvorbe nejde o
nostalgický návrat do minulosti, ale o snahu znovu nadviazať rozhovor so
zemou. S tým, čo nás drží, aj keď na to často zabúdame. V čase, keď sa z
polí stávajú parkoviská a z oráčov operátori dronov, prichádza s projektom
Tatranské Agrofuturizmy. Hľadá v ňom víziu budúcnosti, ktorá nevyrastá z
technokratických predstáv o pokroku, ale z pôdy, z jej pamäti, rytmu a
schopnosti obnovy. Znie to možno ako metafora, ale funguje to – Pilát v
každom geste hľadá rovnováhu medzi tým, čo je živé, a tým, čo je vytvorené
človekom. Nevidí protiklad medzi krajinou a človekom, ale ich vzájomnú
závislosť. Agrofuturizmus v jeho ponímaní spája prírodu, technológiu a kultúru
do jedného ekosystému, ktorý dýcha spoločným rytmom.
Sejba je začiatkom tohto cyklu. Symbolickým zasadením semienka minulosti a
budúcnosti do súčasnosti. Uznávam, znie to trochu komplikovane, ale naozaj
to tak je. Pilát pracuje s neznámom budúcnosti. Presne ako keď zasadíte
semienko a netušíte, čo z neho vyrastie. A pritom všetci vieme, že je to
semienko z minulosti. Aj preto ako prvú fázu volí cyklus malieb Herbár, v
ktorých tradičný botanický archív premieňa na archív krajiny, ktorá mizne, no
stále klíči v pamäti. Z prostredia podtatranskej Šuňavy, kde vyrastal, vytvára
svoje laboratórium. Verte, že to nie je póza, on naozaj skúma, ako môže malá
dedina myslieť planetárne. Jeho Herbár nie je katalóg rastlín, ale obrazová
kronika vidieka: plot, dom, kopec, pole – fragmenty každodennosti premenené
na poéziu rytmu, ktorý sa pomaly mení. Namiesto sušených rastlín vidíme
maľby, ktoré dýchajú – jemné, akvarelové a pastózne vrstvy, čo nás
sprevádzajú po poli, pomedzi bodliaky, horizonty a ticho.
Tatranské Agrofuturizmy nie sú utópiou úniku, ale víziou uzdravenia. Nie je to
ani veľké gesto či manifest, skôr tichý pohyb dvoch rúk, ktoré sadia semeno či
tvoria. Zem tu nie je kulisou, ale partnerom. Prvá fáza, Sejba, otvára priestor
pre skúmanie a premýšľanie o budúcnosti, ktorá začína schopnosťou načúvať
a chápať vlastné korene. A ono to naozaj funguje. Aj jeden malý akt, jedno
semienko môže spustiť celý proces zmeny. Základom agrofuturizmu je cyklus:
sejba, zrenie, žatva. Každá fáza predstavuje inú podobu spolupráce medzi
človekom a prírodou. Sejba je výkop väčšieho celku. 

Nasledujúce fázy Zrenie
a Žatva budú tiež realizované v spolupráci medzi Jozefom Pilátom a
platformou Nástupište 1-12. Kde spoločne rozpracujú myšlienku cyklu:
zasadiť, pozorovať a zbierať. Realizáciu diel podporil z verejných zdrojov formou štipendia Fond na podporu umenia. 


Visual Matej Lacko
Technická podpora Peter Decheť, Samuel Sokol
Fotodokumentácia: Ľubomír Mičár, Peter Bednár