Artist in residency #1 JOZEF PILÁT: ZRENIE A ŽATVA (2025 – 2026)

Ak bola Sejba symbolickým zasadením semienka a otvorením dialógu so zemou, ďalšie fázy projektu Jozefa Piláta nás posúvajú od prísľubu k procesu a výsledku. Jozef sa v rámci svojej umeleckej rezidencie vracia do svojho laboratória krajiny, aby naplnil cyklus, ktorý v roku 2025 začal. Už to nie je len o hľadaní koreňov v podtatranskej Šuňave, ale o aktívnom pozorovaní toho, čo z nich v kontexte súčasného sveta vyrastá.


Zrenie: Čas načúvania a transformácie Druhá fáza, Zrenie, je o trpezlivosti a procese. Počas rezidencie sa Pilát stáva pozorovateľom vlastného ekosystému. Kým v Sejbe dominoval „Herbár“ ako archív miznúcej krajiny, v Zrení sa pozornosť presúva k transformácii. Jozef skúma, ako sa myšlienka agrofuturizmu – spojenie pôdy, technológie a kultúry – udomácňuje v konkrétnom priestore.Už nejde len o malý akt zasadenia, ale o premenu materiálu a myšlienky. Je to fáza, v ktorej sa neznáme stáva hmatateľným. Pilát tu hľadá odpovede na otázku, ako môže vidiek prežiť digitálny tlak bez toho, aby stratil svoju integritu. Jeho tvorba počas rezidencie dýcha rytmom rastu – je pomalá, vrstevnatá a vyžaduje si pozornosť. Nie je to statické umenie; je to proces, ktorý „zreje“ spolu s autorom a miestom, kde pôsobí. V tejto fáze sa maľba prelína s priestorovými inštaláciami, ktoré už netvoria len archív minulosti, ale živú mapu zmien.

Žatva: Zber planetárneho myslenia Projekt vrcholí fázou Žatva. V poľnohospodárstve je to čas zberu, v agrofuturizme Jozefa Piláta je to čas syntézy. Žatva nie je len o konečnom objekte, ale o zbere poznania, ktoré cyklus priniesol. Pilát tu predkladá víziu toho, čo sme sa naučili pri načúvaní zemi. Šuňava tu už definitívne prestáva byť len rodnou dedinou a stáva sa modelom pre planetárne myslenie.To, čo Jozef počas cyklu vypestoval v spolupráci s platformou Nástupište 1-12, je nová poézia udržateľnosti. Žatva v jeho podaní nie je vyčerpaním pôdy, ale oslavou jej obnovy. Umelecké výstupy tejto fázy sú výsledkom „spoločného dýchania“ človeka a krajiny. Agrofuturizmus tu nadobúda finálnu podobu – nie ako utópia, ale ako praktický dôkaz, že uzdravenie vzťahu k našim koreňom je možné.Cez Zrenie a Žatvu Jozef Pilát uzatvára kruh. Ukazuje nám, že ak sme v prvej fáze mali odvahu zasadiť semienko neznámej budúcnosti, teraz prišiel čas prijať plody tejto cesty. Základom zostáva rovnováha: medzi tým, čo sme zdedili, a tým, čo tvoríme pre tých, ktorí prídu po nás. Cyklus je kompletný, ale dialóg so zemou, ktorý Jozef opäť nadviazal, pokračuje ďalej.


Projekt podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia formou štipendia.