Autor nadväzuje na svoju predošlú tvorbu – obrazy nemiest, zobrazujúce čakárne, letiskové haly, stanice a podobne. Tranzitné územia spojené s dopravou, ktoré nikdy nie sú cieľom cesty. Jarotta začínal spracovávať túto tému, robil monochromatické obrazy nemiest – miest spojených s každodenným pohybom davov – zobrazené bez ľudí,vyprázdnené, akoby postapokalyptické.
Vytvorením preistorovej inštalácie, v ktorej sa divák môže prechádzať - interaktívne sa stať jej súčasťou, stať sa tým šumom a môcť sa pozerať na dielo z rôznych uhlov a priamo cez jeho časti na jeho ďalšie fragmenty.
Autor vychádza zo svojej tradičnosti a navádza k interaktivite a site specific. Prechádzajúci podchodom sa stávajú autentickými účinkujúcimi, ktorí by boli v rovnakom čase a mieste reálnymi cestujúcimi.
Zároveň sa pohľad diváka na dielo prepojí v jeho mysli s jeho práve zažívanou situáciou. Cieľom autora je zatiahnuť diváka do umeleckého zážitku nečakane.
Tvorbu autora Mareka Jarottu podporil z verejných zdrojov formou štipendia Fond na podporu umenia.
Činnosť Nástupišťa 1-12 podporil z verených zdrojoch Fond na podporu umenia ako hlavný partner.
