Viktor Fuček Ján Valík

Finalista minuloročnej Ceny Oskara Čepána, Viktor Fuček, v týchto dňoch dokončuje vo verejnom priestore topoľčianskeho podchodu svoje najnovšie dielo Rozhovory každodennosti. Verejné predstavenie nástennej maľby s obdivuhodným rozmerom 39x3m bude sprevádzať spoločná performancia Viktora Fučeka a Jána Valíka.

Streda, 29. júna o 18:00
Multimediálny priestor pre súčasnú kultúru Nástupište 1-12
Podchod autobusovej stanice v Topoľčanoch
Viktor Fuček
ROZHOVORY KAŽDODENNOSTI
Vernisáž site-specific nástennej maľby

a

Viktor Fuček & Ján Valík
NASLÚCHANIE. NASIAKNUTIE.
Performancia

Podujatie sa uskutoční s finančnou podporou Fondu na podporu umenia.
Vstup voľný.

Viktor Fuček absolvoval svoje prvé štúdium na Fakulte architektúry STU v Bratislave a v roku 2012 úspešne ukončil štúdium na Akadémii výtvarných umění v Prahe v ateliéry Konceptuálnej tvorby. Pre jeho tvorbu je charakteristická fúzia maľby a performancie na spôsob palimpsestu. Autor sa v dielach zaoberá prevažne ľudskou bytosťou, tým čo všetko ju ovplyvňuje tu a teraz, a to sociálne aj politicky. Zaoberá sa hraničnými bodmi prežitia či slobody a v tomto duchu pracuje aj s dielami iných umelcov. Prepojenie s prostredím vníma ako zásadný moment a modifikátor toho, ako v istom momente vidíme realitu. Jeho veľkoformátové „vrstevnaté“ maľby pripomínajú post-romantické zobrazenia prírody v podobe abstraktných krajín.

V tomto duchu sa nesie aj jeho práca, ktorú v týchto dňoch dokončuje priamo na jednej zo stien podchodu pod autobusovou stanicou v Topoľčanoch. K „topoľčianskej stene“ sa Fuček vracal počas celého mesiaca jún. Do procesu kolaboratívnej tvorby zapojil celú svoju entitu, telo aj myseľ, vedúc pritom dialóg s priestorom, náhodnými okoloidúcimi ako aj so sebou samým. Verejný priestor podchodu pritom vnímal ako miesto, kde sa symbolicky vizualizuje nevedomá (podzemná) rieka nášho povedomia, zatláčaná dennodennými rituálmi presunov. Pri práci na maľbe Rozhovory každodennosti si postupne začal uvedomovať, že tu nastáva sprítomňovanie nevedomých procesov prestupujúcich celu spoločnosť.

Začali sa objavovať otlačky neartikulovaných myšlienok kolektívneho nevedomia pomocou vstupov jednotlivcov do spoločného poľa. Pomalé vrstvenie, prekrývanie, artikulovanie a potláčanie, to všetko začalo vytvárať reálny záznam sveta, mapu nášho spoločného žitého priestoru. Táto kolektívna maľba, ktorá vo finále dosiahla obdivuhodný rozmer 39 x 3 metre, však neslúži len ako nejasná správa o stave vecí, ale aj ako apel či výkričník. Svojou farebnosťou a čistou telesnosťou má za účel neustále rozrušovať vnútorné "pokojné" kruhy našej každodennosti.

Verejné predstavenie diela Rozhovory každodennosti na Nástupišti 1-12 v stredu, 29. júna o 18:00 bude sprevádzať spoločná performancia Viktora Fučeka a Jána Valíka Naslúchanie. Nasiaknutie.

Performancia vytvorená priamo pre Nástupište 1-12 sa zameriava na integritu priestoru a maľby patriacich k sebe a vzdialene evokujúcich jaskyňu. Fučekova maľba a priestor, v ktorom je zasadená, sú živými elementami a performancia je ďalším pokusom o ich vzájomné stretnutie. Obaja performeri vychádzajú z rozdielov v prístupe k spoločným témam. Pokiaľ u Fučeka je tvorba najmä o systematickom hľadaní a artikulácii pozície človeka, u Jána ide o paralelne rozvíjanie skúsenosti medzi telom, obrazom a jazykom. Autori sa stretli na štúdiách na pražskej AVU a počas dlhodobého dialógu realizovali niekoľko spoločných inštalácií. Po čase sa ich pozície prirodzene zmenili. Ak v minulosti dohadovali precízne spoločnú pozíciu, tentokrát si obaja ponechávajú vysokú, ak nie úplnú autonómiu svojich perspektív a činov.