Príďte si po suvenír!

Multimediálny priestor pre súčasnú kultúru Nástupište 1-12 vás srdečne pozýva v sobotu, 22. apríla 2017 o 19:00 do podchodu pod autobusovou stanicou v Topoľčanoch na premiéru živej intermediálnej inštalácie prepájajúcej zvukové, vizuálne a performatívne formy umenia s poéziou a architektúrou SUVENÍR.

Účinkujú:

za architektúru Eva Andrášová
za kresbu Mária Čorejová
za tanec a choreografiu Tomáš Danielis
za umelecký aranžment Zuzana Novotová-Godálová
za literatúru Zuzana Husárová
za hudbu Ľubomír Panák
za multimédiá Jakub Pišek

Projekt Suvenír vznikol s finančnou podporou Fondu na podporu umenia.

Projekt SUVENÍR je novou formou štúdie, rešeršu a prezentácie interdisciplinárneho diela, ktorá sa nechce brať príliš vážne. Suvenír je čosi, čo si človek odniekiaľ prinesie alebo od niekoho dostane. Vybraní umelci zastupujúci rôzne formy umenia (výtvarné umenie, literatúra, architektúra, tanec, sound art, multimédia) sa stretli, pracovali a zbierali svoje suveníry na rôznych miestach na Slovensku. Popri reflexii samotných miest tak dostali možnosť prisvojiť si niečo z disciplín ostatných umelcov alebo formu ako sa prezentovať publiku. Cieľom bolo pracovať ako jednotné skupinové ego v spoločnej rovnováhe médií. Zúčastnení umelci mali príležitosť konfrontovať seba samých a svoju tvorbu v dialógu s inými formami umenia. Skupina dospela k improvizovanému dielu okolo inscenovaných prvkov solídnej konštrukcie.

Projekt ideovo vychádza z multimediálneho projektu SOUVENIR britského umelca Alastaira Mc’Neilla, ktorého Nástupište 1-12 prizvalo k realizácii ako umeleckého riaditeľa v počiatočnej fáze projektu. Hoci Suvenír slovenských umelcov priznáva svoju inšpiráciu pôvodným dielom z Veľkej Británie, v ich podaní dostáva úplne nový obsah ako aj novú experimentálnu formu.

PROFILY ZÚČASTNENÝCH UMELCOV:

Stará mama Márie Čorejovej chovala jelene. Porcelánové, s teplomermi. Mária chová radšej mačky, kreslí, vystavuje a občas sníva o práci grafickej dizajnérky v stredne veľkom mäsokombináte.

Tomáš Danielis tancuje medzi Bruselom, Grazom, Moskvou a Topoľčanmi. Najradšej „na suseda“. Naozaj však tvorí aj seriózne súčasné choreografie, za ktoré si vyslúžil uznanie už asi všade, len nie doma.

Zuzana Husárová píše, číta, učí a vychováva. Nielen na univerzite vo Viedni a nielen vlastnú dcéru Stelku. Tá o sebe dáva vedieť predovšetkým jedinečným zvukovým prejavom, z ktorého má najväčšiu radosť jej otec, hudobník Ľubomír Panák. Jeho uspávanky skomponované pre Stelku to dotiahli až do rádia.

Jakub Pišek je doma v nových médiách a všade tam, kde sa dokáže zložiť s pribaleným uterákom, zubnou kefkou a krémom na tvár starostlivo uschovaným v plastovom kinder vajíčku. Aj vďaka jeho skladnosti ho poznajú nielen vo veľkej časti Európy, ale aj v USA.

Eva Andrášová je architekta. Po tom, čo prispela k demolácii topoľčianskeho Nástupišťa 1-12, ale aj jeho následnej obnove, si zbalila kufre a architektúru odvtedy skúma vo Viedni.

Zuzana Novotová-Godálová najradšej tvorí a kočíkuje vo verejnom priestore. Po zásahoch do ulíc Veľkej Británie sa vrátila zasahovať do slovenských podchodov. Rada spája. Média aj ľudí.